Káhira – Egyptské múzeum
Egyptské múzeum v Káhire – Zariadenie sa nachádza v severnej časti mesta Midan Tahrir. V čase otvorenia, na začiatku 20. storočia, bolo jedným z najmodernejších múzeí na svete. Dnes múzeum bez klimatizácie, obliehaní návštevníkmi, s prebytkom zle opísaných pamiatok a neprehľadnou výstavnou štruktúrou, je to únavný juggernaut aj pre milovníkov starovekého Egypta.
Myšlienka založiť Egyptské múzeum v Káhire sa zrodila v roku 1835 r., keď sa Kedyw Mohammed Ali rozhodol beztrestne ukončiť rabovanie pamätníkov. Z iniciatívy augusta Mariette sv. 1858 r. bola zriadená služba pre starožitnosti; vedkyňa sa stala jej šéfkou, a potom vytvorila jadro budúceho egyptského múzea vo štvrti Bulaq. Zvyšok života strávil realizáciou myšlienky múzea v centre mesta, ktorá sa začala formovať po povodni v okrese Bulaq, keď sa stratili niektoré zo zhromaždených pamiatok.
Ž 1902 r. bola daná do užívania nová budova navrhnutá Marcelom Dourgoonom.
Múzeum zbiera minulosť 120 tisíc. exponáty, väčšina z nich je skrytá v jaskyni, podzemné sklady. Musíte prideliť cca. 6 o.
Strany
Zbierky múzea sú usporiadané v chronologickom poradí – v počiatočnom období existencie zariadenia to bolo také pohodlné, a dnes je preplnená a do každého voľného priestoru je vtesnaných niekoľko nových zbierok. Zvyčajne sa prehliadka začína rotundou; potom treba ísť doľava k pamätníkom Starej ríše, potom Stredná a Nová ríša, v átriu si pozri galériu Amarna a opäť pamätníky Novej ríše.
Pri vstupe do múzea (ak chcete navštíviť v chronologickom poradí) mali by ste ísť do miestnosti č 43 (rovno), kde sú vystavené najstaršie pamiatky z dejín Egypta – z preddynastického a raného dynastického obdobia (4000-2650 p.n.e.).
V miestnosti č 48 umenie Starej ríše je dominantné (ok. 26490-2152 p.n.e.), s reprezentatívnou sochou faraóna Džosera, nájdený v serdábe jeho pyramídy v Sakkáre (ok. 2630-2611 p.n.e.).
Toto je jeden z najstarších príkladov egyptského sochárstva v plnej veľkosti, zobrazujúci vládcu. V miestnosti č 47 sú tu známe bridlicové triády: zobrazujúci Menkaureho s bohyňou Hathor a zosobnenie Nómov Horného Egypta (ok. 2949-2472 p.n.e.) a hlava faraóna Userkafa (ok. 2465-2458 p.n.e.). Existuje tiež početné figúrky Egypťanov (Gíza; XXIV-XXIII ž. p.n.e.). V miestnosti č 42 pozornosť priťahuje socha faraóna Khafreho (nadriadený; ok. 2520-2494 p.n.e.) Chafreova socha (Chefrena) nájdený v dolnom márnom chráme v Gíze zobrazuje vládcu nehybne sediaceho na svojom tróne. Umelec to vyrezal úplne symetricky (okrem rúk), v stave nadčasovej mládeže a bez akýchkoľvek individuálnych vlastností. Vytvoril typ absolútneho vládcu, viac boha ako človeka, ktorý je strážený Horom v podobe sokola, hlava faraóna s jeho krídlami. V miestnosti č 32 nesmeli by chýbať sochy Rahotepa a Nofreta z mastaby v Meide (ok. 2575-2551 p.n.e.), slávne husi Meidum (XXVI š. p.n.e.), rovnako ako medené sochy Pepiho I a Merenra (XXIII ž. p.n.e.). Sochy Pepiho I. a jeho syna vyrobené z medeného plechu sú výnimočnými pamiatkami, ktoré iba zázrakom prežili. Plech bol namontovaný na drevenom jadre. Izba č 37 zbiera predmety nájdené v hrobke kráľovnej Hetepheres, matki Chufu (Cheopsa), Manželka kráľa Snofru (ok. 2575-2551 p.n.e.). Môžete tu vidieť malú sochu Chufua (ok. 2551-2528 p.n.e.), jediný obraz tvorcu Veľkej pyramídy.
Pamiatky spojené s umením Strednej ríše si môžete pozrieť v miestnosti č 32. V miestnosti č 22 boli umiestnené sochy vládcov, ako Senuseret I. (vápenec), figúrka z cédrového dreva a osiriánsky stĺp Senuseret I. z al-Lisztu (ok. 1964—1929 p.n.e.). V miestnosti č 16 stoja známe čierne sfingy Tanis, s tvárou mladého Amenemhata III, dvojitá socha Amenemhata ako boha Nílu a čierna žulová socha toho istého faraóna (ok. 1824—1792 p.n.e.). Takzvaný. pesimistická socha Amenemhat má lemovanú tvár unaveného muža. Klesnuté kútiky úst svedčia o trpkej múdrosti získanej rokmi výkonu moci. V miestnosti č 11 je tam socha ka hory, vládcovia dynastie XIII (18.-1. Pol. XVII w. p.n.e.).
Umenie Novej ríše je veľmi bohaté a v sálach múzea sú vystavené iba najdôležitejšie pamiatky. Zbierky zo začiatku tohto obdobia sú už v miestnosti č 11: sú sochy a sfingy spojené s kráľovnou Hatšepsut (ok. 1479-1458 p.n.e.) z jej chrámu v Dajr al-Bahri (Deir el-Bahari).
Žltý pieskovcový sfinga s tvárou vládcu ukazuje jej ženské čaro, napriek okorenenej faraónovej kozej briadke. Sú tu aj sochy Thotmesa III. V miestnosti č 12 boli zhromaždené sochy z čiernej žuly, zobrazujúci Thotmesa IV so svojou matkou Tiou (ok. 1397-1387 p.n.e.) alebo socha sediaceho človeka, mierne usmievaví Thotmes III (ok. 1479-1425 p.n.e.), ktorého tvár sa podobá peknému dievčaťu.
Za maľovanou kaplnkou Thotmes III pre Hathora z Dajr al-Bahri (Deir el-Bahari) je tu socha Hathora v podobe kravy. Ďalšou kuriozitou je hlava Amenhotepa II., Ktorá sa nachádza v Karnaku a má modrú korunu chepres. V hale sa tiež nachádzajú najslávnejšie scény z výletu do krajiny Pound z chrámu Hatšepsut Dajr al-Bahriho.