Kúpele v Athribis
Západne od Az-Zakaziku, nad vetvou Damietty na Níle, na železnici Káhira - Alexandria, 48 km na sever od Káhiry a cca. 20 severovýchodne od nílskej priehrady, Banha sa predlžuje (bravčová masť), hlavné mesto provincie Al-Kaljubiyya, centrum textilného a potravinárskeho priemyslu.
Z mesta, ok. 150 m od cesty na severovýchod, pozostatky Athribis boli objavené na Tali Atrib alebo Kom al-Atrib (Egyptská chata - Herib, Hut-Heri-Ib), hlavné mesto 10. nomu dolnoegipskiego, ktoré už na začiatku Starej ríše existovali.
Počas dynastie XXVI to bolo jedno z najväčších miest v Egypte. Z toho zostalo málo, lebo ruiny zničili prospektori sebbahu. Bol tu chrám zasvätený Morusovi Chenti-chetimu (muž s hlavou sokola alebo krokodíla).
V strede bol uctievaný aj posvätný čierny býk – Kemura. Chrám (po tom niet ani stopy) dal postaviť Amenhotep III (XVIII dynastia).
Najstaršie dochované fragmenty svätyne pochádzajú z doby vlády Amaziánov v dynastii XXVI.
V nekropole bola nájdená Tahutova hrobka, manželka Psametika II. Helenistické mesto založili Gréci z armády Alexandra Veľkého. Neskôr to bolo dôležité náboženské centrum, ktorých kultúru formovali grécke vplyvy, Egyptský a perzský. Z tohto obdobia pochádza veľká kúpeľná budova s mramorovými stĺpmi.
Tu môžete vidieť zrúcaniny chrámu zasväteného Dionýzovi, identifikovaného s egyptským Osirisom (archeologické práce stále prebiehajú). Ž 325 r. mesto bolo vyhlásené za sídlo biskupstva.
V ranom stredoveku sa miestny kostol Panny Márie preslávil svojimi zázrakmi.
V Tali Atrib w 1957 r. poľská archeologická misia podnikla vykopávky a odhalila chrám z čias Amaziánov. Našli sa zlaté taniere s menom faraóna. Medzi úspechy tímu patrí aj vykopávanie helenistických kúpeľov a pamätníkov z neskorej éry (ok. 730-330 p.n.e.). Archeológovia pod vedením Karola Myśliwca v 1985-1995 uskutočnili záchranný výskum v okrese remeselníkov (verejny kupel).