fajum
Mnoho ľudí nazýva oázu Fayoum (Fayyum, Fajjúm, dim. faju) „Egyptská záhrada”. Toto je jeden z najväčších (1800 km2 ; 1,3 milión obyvateľov) a najslávnejšie oázy v Egypte a severnej Afrike. Oáza, obklopený kopcami, nachádza sa v tektonickom závrte 80 m p.p.m. Oddelený od Nílu úzkou časťou púšte, je to úrodná oblasť okolo brakického jazera, dnes sa volá Birkat Karun (Birkat Qarun, Birket Qarun). Starí Gréci ich nazývali Moeris. Príliš silné odparovanie, že soľ obsiahnutá vo vode Nílu sa uložila v jazere, ktorých slanosť sa z roka na rok zvyšuje.
Jazero Karun vzniklo v časoch, keď bola Sahara plná vody. Archeológovia našli stopy ľudí aj pred tým 40 tisíc. rokov. Ako bolo klíma stále suchšia, jazero sa začalo zmenšovať. Počas Starej ríše, keď sa jazero volalo Sha-resi (južné jazero), a potom Mer-ver (veľké jazero), prekvitalo tu veľa osád a miest. V dôsledku neuveriteľného sucha sa oáza takmer úplne vyľudnila. Iba diela iniciované faraónmi z dynastie XII (ok. 1991-1792 p.n.e.) opäť jej rozkvitli. Zavlažované južné brehy jazera, úrodné a poľnohospodárske, volalo sa to Tashe (jazero-krajina). Tu bolo hlavné mesto oázy – mesto Szedet (Krokodíl polis). Vodu dodávala prírodná vetva Nílu, sa považuje za kanál vyrobený ľudskou rukou, ktorá sa pripisovala biblickému Jozefovi (Bahr Yussef) alebo faraónovi Amenemhatovi III. Preteká prírodnou bránou v reťazci kopcov neďaleko el-Lahun, a preto je voda distribuovaná cez celé povodie sieťou kanálov. V staroveku malo jazero Karun pripomínať krokodíla, preto tu bol uctievaný krokodílí boh Sobek, neskôr nazývaný Suthos alebo Skonopaios. Výsledkom bol rozpad Strednej ríše a presun kapitálu na juh, že púštne piesky pokrývali väčšinu poľnohospodárskej pôdy. Až počas prvého Ptolemaia sa uskutočnili obrovské zavlažovacie práce, staré kanály vyčistené, a pozemky boli osídlené gréckymi vojenskými osadníkmi. Kráľ zasvätil oázu dobrému duchu svojho kráľovstva – manželka a sestra súčasne – Kráľovná Arsinoe.
Najvýznamnejšie pamiatky Fayum sú: w Medinet Fayoum – ruiny chrámu boha Sobeka, Mešita Asil Bey (XV š.); v Biahmu – zvyšky kolosov Amenemhata III; v Dimei – ruiny ptolemaiovských chrámov; w Kasr Karun (Qasr Qarun, Qa§r Qarun) – zrúcaniny ptolemaiovských chrámov a mesto Dionysias; w Madinat Madi – chrám Amenemhata III. a jeho syna a ruiny ptolemaiovských chrámov; w Hawara – piramidę Amenemhata III i Labirynt; w Al-Lahun (Al-Lahun, El-Lahun) – pyramída Senusereta II.
Malý pieskovcový chrám v Madinat Madi (Medinet Madi, Madinat Ma T)venovaný Sobekovi, Hor a hadia bohyňa úrody Renenutet z čias Amenemhata III a IV (XII. Dynastia), je to jeden z mála domov kultu Strednej ríše. Aj keď v devätnástej dynastii, a potom v ptolemaiovských dobách bola svätyňa prestavaná, zachoval sa jej tvar z obdobia Strednej ríše. Avenue of Lion Sfingy, čiastočne ukrytá pod pieskom, vedie k bráne chrámu. Múry boli postavené z bežných kamenných blokov, a steny sú pokryté zachovanými basreliéfmi. Portikus podopretý dvoma papyrusovými stĺpmi vedie do priečnej miestnosti so stĺpmi (7 ja a 2,17 m), odkiaľ sú vstupy do troch kaplniek so sochami božstva (najširší) a dvaja králi. Reliéfy zobrazujú dva Amenemhaty prinášajúce obete bohyni Renenutet. Grécke nápisy pochádzajú z ptolemaiovských čias (časť v múzeu v Alexandrii) a sochy levov.
Hawarská pyramída (codz. 8.00-16.00; 30 EGP) bola postavená ako druhá na príkaz Amenemhata III. z 12. dynastie (prvý bol v Dahšúre). Ako opísal Herodotus, susedil s labyrintom a mal 73 m na výšku. Zdobili ho vyrezávané figúrky. Pyramída Amenemhata III skutočne stúpala do výšky 58 m, strana základne sa počítala 102 m, a uhol sklonu stien je 48 ° 52. Jadro je vyrobené z bahennej tehly a je obložené lešteným bielym vápencom. Vedľa pyramídy sa nachádzal zádušný chrám, z ktorého bol tajný a veľmi skrútený vchod do pyramídy. To však nechránilo múmiu faraóna pred znesvätením.
Južne od pyramídy, takmer rovno pri jej nohách, je tu oblasť pokrytá ruinami, ktorá sa už v staroveku stala legendou. Táto sutina kamenných úlomkov má byť labyrintom, čo je také sugestívne (ale asi to nie je pravda) opísal Herodotus. Čo bol Labyrint? Je zádušný chrám Amenemhat III, jeho dcéra promovala, Kráľovná Sobek-Neferu, posledný vládca dynastie XII? Alebo to bolo možno inak, neidentifikovaná budova, ktorých osud vyprchal v temnote dejín, už Herodotovi neznámy? Stavba musela byť cca 305 m na dĺžku a 244 m široký. Od rímskych čias slúžil ako kameňolom, tak zostali iba základy, kopa bieleho vápenca a opracovanej žuly. Hérodotos, ktorý vraj videl budovu v celej svojej sláve, popisuje ako retazec 12 peristylové nádvoria: 6 od severu a 6 od poludnia. Vraj sa to tu nachádzalo 3000 komnat – 1500 v suteréne a 1500 na povrchu. V podzemných sálach sa pravdepodobne nachádzali hrobky posvätných krokodílov a kráľa, ktorý postavil budovu.
O 19 km od Medinet El-Fayoum, a 10 km od Hawara, pri ústí širokej púštnej rokliny stojí pyramída Senuseret II (XII. Dynastia) w Al-Lahun (codz. 8.00- 16.00; 30 EGP). Názov pochádza zo staroveku Le-hone ("Ústa jazera."”). Je obklopený hlinenými domami starobylého mesta Kahun, kde mohli žiť kňazi a úradníci, ktorí sa starali o pyramídu.